Ukončenie sezóny 2013 - Memoriál Ladislava Szántaia

Pôvodne sme sa chystali tohtoročnú sezónu zakončiť v Perneku, avšak dodatočne sme dostali tip na menší pretek u našich východných bratov , tak si vravíme  „prečo nie“  a týždeň nato sme už s Martinom sedeli  aj s pobalenými tátošmi v aute.  Smer Rožňava :-).

Cestou panovala výborná nálada, ako inak, keďže som robila DJ-a :-D. Napriek tomu, že ranné hmly vystriedala zamračená obloha a vyzeralo to tak, že dnes sa dažďu nevyhneme, v Rožňave nás privítalo krásne slnečné počasie. Síce trochu veterné, no priam ideálne na posledný pretek sezóny.

Hneď ako sme dokrúžili po rožňavskom námestí (ako hľadať ihlu v kope sena :-D), po absolvovaní registrácie sme sa konečne pustili do čistenia našich „ultralight“ tátošov (dnes v Martinovom prípade viac ultra, než light :-) ), keďže doma sa namiesto poctivej prípravy u Jasekových do noci piekla štrúdľa :-).

 Na štarte som bola milo prekvapená počtom účastníkov, 85, vraj nový rekord :-D. Akurát známych tvárí tam bolo akosi málo na môj vkus. Z prítomných dievčeniec som tiež nepoznala ani jednu, takže som netušila, čo ma čaká. Nakoľko slečnám na tomto prestížnom podujatí nedovolili ísť viac ako 1 okruh (40 km),  rozhodla som sa nič nenechať na náhodu a poňať tento pretek ako časovku s hromadným štartom :-D. Martin ešte hodil krátku modlitbičku za spásu našich cyklistických duší a hor sa užiť si trošku srandy :-).

Po štarte som sa po nepríjemných skúsenostiach z predošlých podujatí podobného typu rozhodla ísť radšej dopredu na vietor, než ľahnúť  niekde v strede balíka. Po niekoľkých pokusoch o únik zo slovenskej aj maďarskej strany (skúsili ste, nevyšlo to :-D)  sme prišli  všetci spolu pod prvý poriadny kopec. Teda, neviem či si špica preteku ten "mierny" uphill všimla, keďže v tempe nepoľavili :-D. Po chvíli to už začínalo byť so mnou vážne, tak som sa obzrela, aby som zhodnotila situáciu za mnou. A veru veru široko-ďaleko nikoho :-D. No reku, chlapci, ja nechcem dopadnúť ako na nedávnom Nitrianskom maratóne, kde som od polovice preteku musela ísť sama. Tak som sa do toho oprela (dno + 15 % :-D) a skoro za cenu vlastného života  prišla hore takmer s hlavnou skupinou.  V zjazde sme sa pozbierali asi 10ti cyklisti a spolu sa bez väčších problémov vrátili na čelo pretekov.  Tam sme ešte s Martinom vyskúšali tímový únik, ktorý sa večer predtým u nás doma odsúhlasil :-). Celkom vtipná záležitosť :-D. Mužská časť balíka (teda všetci :-D) sa však očividne nechceli dať zahanbiť, čo ich má čo nejaká slečinka predbiehať, a ešte aj na ich vlastnej pôde, a po chvíli nás dorazili. Na ďalšom stúpaní sme si bohužiaľ museli z balíka vystúpiť, nakoľko Martinove nohy nemali dnes práve olympijskú náladu  a mňa všetka tá paráda tiež stála dosť síl. Chlapci ma odprevadili po Rožňavu, kde sme sa rozišli. Ja do cieľa, oni ešte na repete :-). Dodatočne by som sa im chcela poďakovať, že ma na tom vetre nenechali samú a gentlemansky na mňa počkali keď som niekoľkokrát v miernom kopci uletela.

Po dojazde, hneď ako som sa pri aute dosmiala, som sa vrátila do cieľa počkať našich hrdinov. Po čase sa na obzore zjavilo policajné auto a za ním v štýle ala „ja sa len tak nedeľne vozím“ dorazila maďarská repre  - Gábor Fejés, zároveň celkový víťaz preteku. Chvíľu po ňom sa s veľkým rachotom privalila hlavná skupina a  po nich aj náš Martin. Musím povedať, že na fakt, že sme skoro nespali  (no čo, aj napiecť niekto musí :-D), jazdil na hliníku a tiež stratil veľa síl pri jeho milovaných únikoch, to zvládol výborne :-).

Po vyhodnotení sme ešte boli s Martinom hľadať nejaké tie poklady v okolí Rožňavy (na hodinu strávenú v lese a tú druhú na cintoríne asi len tak ľahko s Marekom nezabudneme :-D) a potom sme sa pobrali na ďalekú cestu domov do kukurice :-).

Veľmi vydarený záver sezóny vo veľkom štýle :-). Verím, že budúci rok sa v Rožňave uvidíme znova :-) !