“Hospodin se dívá z nebe, vidí všechny lidské syny. On utvořil srdce každého z nich, on též rozumí všem jejích skutkům.”

A tak napriek všetkému  po 3 hodinovej kóme za volantom predsalen  parkujem v tesnej blízkosti rožňavského námestia. Na lukratívnom fleku hneď vedľa maďarských bratov a vyrehotaného Mareka :-). Hneď na registrácii sme “pozdvihli” všetkým náladičku :-D.

“Fejés nepríde, je na majstrákoch sveta v Španielsku”.

Ale príde veru, pride ;-). Nakoľko som ho po preteku mala brať do Budapešti na letisko. Veď kde lepšie natrénuje na majstrovskú časovku jednotlivcov než tu na našej rodnej hrude slovenskej :-D.

A tak si to s trendy komunistickými čísielkami razíme naspäť ku karavane. Sediac  v kufri Marekovho auta sa napchávam ryžovým nákypom, zatiaľ čo si nás pohľadom všímajú nič netušiaci Rožňavčania, a tak konštatujem, že vyzeráme ako bezdomovci :-D. Po prebdenej noci veru pocitovo nič moc. Vlastne celkovo nič moc :-D.  No , snáď výrok “láska je slepá” má niečo do seba, inak neviem neviem :-D.

Po čase dorazila aj maďarská repre, tak sme prehádzali veci do môjho auta a potom sa už klasicky v časovej tiesni chystali na štart. Ani neviem ako som sa vymotala z auta, dnes definitívne hlava inde ako telo. Nepoznám však lepší recept na reset mysle než  si to poriadne naložiť, a tak  po chvíli už elegantne zahrievam motory preletom cez priľahlé kopčeky.

Teda, elegantne ani moc nie. Dnes nemám chuť nič šetriť. Jednoducho to tam napálim a potom sa nejako doplazím do cieľa.

Taktika odklepnutá :-D, skontrolovať techniku a davaj het.

Bars kam.

Hlavne rýchlo a ďaleko.

Po štarte do mierneho kopca sa balík až podozrivo pomaly vliekol, tak si Marek ešte s pár kumpánmi povedali  “prečo nie” a vyrazili na víťazné ťaženie :-D. Akosi sa nikomu za nimi nechcelo, tak som tam doplachtila aspoň ja, nech si nemyslia, že život gombička :-D. Po chvíli nás balík dorazil, a s ním aj kvalitná dávka dažďovej vody. Počnúc Tatry Tour víkend čo víkend mokneme, už mi to ani neprišlo divné. Voda živá, voda zdravá, len zhadzujte kým je. Ušlo sa každému :-D.

A tak teda v kľude romanticky plávame vysokokvalitnými rožňavskými cestami až pod môj milovaný kopček. Minulý rok to tu bolo drsné a tento to iné asi nebude, nakoľko chlapci na špici proste nevedia čo je to slušnosť a nehoráznym tempom sa nám vzďaľujú. Radím tam mach 3 a so značnou dávkou utrpenia sa držím chvosta balíka.

Masochizmus mám v krvi. Nie páni, dnes ma nestrasiete :-D.

Rovnako ako posledný ročník, kým sme sa doteperili na vrchol, špica preteku nám "kúštik" poodišla :-D. Akurát čo sme minulý rok poľahky dobehli nám dalo tentokrát poriadne zabrať. Chlapi nejako nie a nie pridať. Ešteže bola stará dobrá technika účinná :-D. Darmo, páni, ste ješitné stvorenia, ženu dopredu nepustíte :-D. Stačilo sa pár krát ukázať na špici a hneď sa priemerka razantne zdvihla :-P.

Nakoniec sme sa prebojovali naspäť do prvej línie, kde som sa neinteligentne vpredu na vetre vliekla až po odbočku naspäť do mesta. Pre tých čo poslúchali cieľ, pre ostatných ešte 1 kolo gratis :-P. Minulý rok som v tomto úseku odletela, tak som sa tešila, že sa mi podarilo vydržať a klasicky spokojne sa kľudným tempom vlečiem  hore kopčekom za čiaru zasľúbenú. Žena som tam bola sama, už nebolo čo obhajovať.

Inokedy je mi väčšinou jedno, či ma muži do cieľa predbehnú, ale dnes je posledný pretek sezóny a preto po  letmom pohľade cez plece zavádzam 11. prikázanie – Táničku nepredbehneš! :-D

A ako dobrý kresťan pridávam :-D. Nejako mi to zachutilo, a pridávam viac. Nakoniec namiesto toho, aby mňa nepredbehli som začala predbiehať ja (výhoda momentu prekvapenia :-D ), až som sa dostala na špicu a “atakovala” 500 m pred cieľom 1. miesto :-D. Teda, attack to bol chabý, ale naoko presvedčivý :-D Iba ja som vedela že už nemám silu na to, aby som mala šancu ho udržať a tak bolo celkom vtipné sledovať ako sa všetci zdvihli a špurtovali čo to dá :-D.

Predpokladám že týmto nerytierskym počinom som si od jedného pána vyslúžila po preteku poznámku “bosorka” :-D. A to mi ešte pár km pred cieľom hovoril, ako mi to pekne ide :-D.

Nevadí, na lásku okolia si nepotrpím :-D.

Záverečný pretek sezóny prebehol tak ako sa patrí, na parádu :-).

Teraz už neostáva iné, len do jari behať, skákať, cvičiť, liezť po horách a sledovať ako sa ostatní trápia na cyklocrosse. Lebo také zimy máme radi ;-)