Balassagyarmat - alebo first cross ever :)

„Sakra, Martin, tvár sa ako chlap!“

Znova a znova som sa snažila dodávať tímovému kolegovi odvahu. Popravde, nebolo ani mne všetko jedno. Zainteresovaní vedia, že na crosse sa chlapci s nikým a ničím neserú, bomby od štartu, hlava nehlava, bez pardónu. Až som mala chvíľami výčitky, do akej šlamastiky som to Martina zase dostala, ale tak na fňukanie bolo už hezky pozdě, a okrem toho nemáme v tíme vo zvyku vzdávať sa bez boja.

A tak sme teda bojovali  :).

Po predošlej skúsenosti z Veszprému, kde sme 2 hodiny hľadali pretek, až sme nakoniec nestihli štart, sme tentokrát vyrazili do Balassagyarmat z domu pre istotu za rána za rosy...alebo skôr za mrazu a inovӓte. Po prelete prekážkovou dráhou tvorenou pohraničnými bažantami a niekoľkých minútach krúženia po maďarskom kukuričnom poli sme konečne dorazili na miesto činu. A po chvíľke naberania odvahy (predsalen, cudzia zem, iné mravy a veľa zvedavých očí :D )sme sa nakoniec rozhodli aj vyskočiť z korábu :). Milý postarší pán, parkujúci hneď vedľa, sa okamžite ujal uvítacej reči. My sme z nej fakticky veľa toho nemali :D, tak sme sa zhodli nakoniec na „bratm, my nem tudom reči tvojho kmeňa :D“  a odtiahli sme niekam do pokojnejších vôd. Po návšteve detského ihriska (veď čo sa budeme pretvarovať, že sme dospelí :D) sme sa  odobrali na registráciu. Chlapík ma celkom milo prekvapil aspoň akou takou lámanou angličtinou, no zvyšok mi pripomenul remake jedného známeho filmu, tentokrát „Bez čipu neodídem “ :D. Na tretí pokus nás však po dávke pre- do- a vyhovárania nakoniec obdarili aj tým,  tak  sme sa konečne mohli vydať na obhliadku trate zasľúbenej.  Nuž, kus dlhšia, ako sme zvyknutí, ale zjazdov našťastie široko-ďaleko nebolo, tak mi aspoň trochu odľahlo na duši. Predsalen, tréning takmer 0, radšej budem obzerať krásy prírody než vstupný areál miestnej nemocnice :D.

Odobrali sme sa teda konečne poskladať bike a Martin šiel odskúšať maďarský lunapark na 2 kolesách. Nevrátil sa práve spokojný, ale čo sa dá robiť, život nie je vždy fér, a teraz už bolo na akékoľvek cúvnutie neskoro. Takže keď sa konečne dostali na rad aj "veľké deti", požehnala som Maťkovi na cestu, rozdala pár posledných rád ala „hlavne tam nedoraz seba alebo niekoho iného“ a nechala ho tam na štarte napospas osudu :).

Po odštartovaní podľa očakávaní všetci šmahom ruky zmizli a Martin sa držal na fantastickom poslednom mieste :D. S miernymi obavami som sledovala, ako sa jeden po druhom strácali v lese, a čakala či z neho náš hero vyjde celý, alebo po častiach :D. Všetky obavy sa rozplynuli, keď dorazil, a nielen celý ale aj so širokým úsmevom na tvári :).

„Super, Maťko, je to na parádu!“ zakričala som, keď prechádzal okolo, a nemohla som sa už dlhšie nesmiať :D. Medzery v technike boli na prvý pohľad zrejmé :D. Po rovine mach 3, cez prekážky jeho nezameniteľný štýl pripomínal skôr labutie jazero, než cyklokros, potom zase rovina na plné oné, no fakticky úžasná podívaná :D. A hlavne s akou eleganciou nechal všetkých súperov predbehnúť ho :D. Bola som pyšná :). V cieli mu dal domáci víťaz len 2 kolá, čo sme aj očakávali, a čo je na prvý štart aj veľmi dobré skóre :).

Hlavne, že náš pretekár mal srdce konečne na mieste (a ada aj všetko ostatné, však, Feješman style :D). 

Výsledky k dispozícii tu: supercross14_bgyarm5.xls (70656)

Cestou domov ako vždy panovala výborná atmosféra, veď po takom vydarenom dni sa to ani inak nedalo :). Zase raz sa nám potvrdilo, že v Maďarsku, čo sa crossu týka,  panuje akási milšia a srdečnejšia atmosféra, než na Slovensku. Aj keď v organizácii majú ešte mierne medzery :D.

V každom prípade, pomyselný Dunaj sme určite  neprekročili naposledy ;)